Časy sa menia? - blok dokumentárnych filmov

To, čo sme si zvykli nazývať rómska otázka, či ešte horšie: rómsky problém, je tu v takej či onakej podobe už od nepamäti. Je to naozaj húževnatá záležitosť, míňa sa desaťročie za desaťročím a nič... Niekedy sa dokonca zdá, akoby tie veci boli ešte zauzlenejšie ako pred časom. Svetová kinematografia sa s touto témou pohráva či borí už dlho. Vtipne, priam cimrmanovsky zodpovedá zložitosti sociálnej situácie a následnej umeleckej prezentácie Rómov takýto fakt: prvý film o Rómoch vznikol v roku 1894, teda ešte pred vznikom kinematografie (v dielni Thomasa Alvu Edisona).
Výber slovenských dokumentárnych filmoch na prvom zimnom ročníku Štyroch živlov si určite nerobí nárok na všeobecne platnú reprezentatívnosť, no aj napriek tomu možno v ňom vybadať istý historický oblúk a nájsť v jeho príbehoch základné línie, ktoré sa pri zobrazovaní Rómov v jednotlivých snímkach viac-menej opakujú.
Spomínaným historickým oblúkom mám na mysli pohyb, akým naša kinematografia zverejňovala postoj verejnosti aj predstaviteľov štátu k Rómom a ako naň reagovala. Z filmu Dimitrija Plichtu Upre Roma (1955) sa zdá, že správnou cestou zlepšenia postavenia Rómov je, jednoducho povedané, na jednej strane ich zmúdrenie, na druhej strane naša väčšinová tolerancia, trpezlivosť a pomoc. Neskôr vzniklo niekoľko snímok na rómsku tému, ktoré nepokryto a na plné ústa vyznávajú jedinú správnu cestu – úplnú asimiláciu, totálne opustenie starého života. Ako zástupcu takýchto filmov sme vybrali dokument Pavla Benca Žijú vedľa nás (1974), ale je ich o niečo viac, napríklad: Zbohom Péro (Ladislav Kudelka, Miroslav Horňák,1960), Cesta (Otakar Krivánek, 1966), Žijú v budúcnosti svojho rodu (Ladislav Kudelka, 1962), Komplexná čata (Štefan Kamenický, 1977), Kým prejdeme do nového (Igor Dobiš, 1979), Biela cesta vedie z osady (Pavol Benca, 1978)... Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia Mišo Suchý nakrútil absolventský film na Vysokej škole múzických umení Šiel som dlhou cestou (1988) a nahryzol tak novú etapu pohľadu slovenských filmárov na Rómov. Začalo sa menej odsudzovať a viac sa približovať, začalo sa prestávať s tendenčnosťou, začal sa pokus o pravdivosť. Dve posledné tu prezentované snímky, horúca súčasnosť, stoja zatiaľ na konci Mišom Suchým otvorenej cesty. Daniela Rusnoková ponúka v svojom (tiež absolventskom) filme O Soni a jej rodine (2006) „záznam“ z niekoľko rokov trvajúceho vzťahu s rómskou ženou, otvorenosť a intimita tohto diela akoby stála na celkom opačnom brehu „socialisticky pozitívnych“ dokumentov – odkrýva celkom iné obzory.
 

FILMY V BLOKU:

Upre Roma (r. Dimitrij Plichta, CSR, 1955)

Kto si bez viny (r. Dimitrij Plichta, CSSR, 1963)

Žijú veda nás (r. Pavol Benca, CSSR, 1974)

Šiel som dlhou cestou (r. Mišo Suchý, CSSR, 1988)

O Soni a jej rodine (r. Dana Rusnoková, SR, 2006)

 

Sobota / 25. 2., Kino Akademik, 10:00