Videokocka 02

kurátorská koncepcia: Anton Čierny

VideoCube je medzinárodná prezentačná platforma diel videoumenia, ktorej ambíciou je vytvoriť trvalé možnosti prehliadky a konfrontácie tohto médiá v rámci stredoeurópskeho priestoru, ktorá sa koná ako rozšírené podujatie Filmového semináru 4 živly v Banskej Štiavnici v priestoroch Banskej St a nice Contemporary.

Prvý ročník VideoKocky 01 (2014), organizovaný transKUNSTHALLE, bol zameraný na prezentáciu vývoja videoumenia od čias búrania železnej opony až do súčasnosti. Prezentovali sa diela, ktoré výrazne reagovali na výzvy zmeny politických, ekonomických a sociálnych pomerov v krajinách V4 v perióde od 90. rokov až po súčasnosť. Zostavovatelia jednotlivých „národných“ kolekcií prvého ročníka, Piotr Bernatowiz (PL), Szabolcs KissPál (HU) a Katarína Rusnáková (SK) pripravili kolekciu videotvorby trvajúcu viac ako 6 hodín, orientovanú hlavne na tie spoločenské diskurzy v domovských krajinách, ktoré priniesli zásadné kritické pripomienky k procesom a hodnotám európskej kultúry.

Druhý ročník - VideoKocka 02 (2015) - vypĺňa medzeru a zaraďuje do prezentácie českú kolekciu pod kuratelou Jiřiho Ptáčka (CZ) s názvom Teplota lidského těla. „Výběr z videí a animací českých autorů mladší a střední generace inspirovala krátká animace Jana Nálevky 16 stupňů z roku 2013. Rychlý sled náhodných čísel v ní zdánlivě nenese žádný význam. Ve skutečnosti ovšem jde o výčet všech přípustných hodnot ve stupních Celsia, při nichž je lidský organismus živý. Intencí kompilace Teplota lidského těla je nahlédnout do spektra pohledů na lidskou existenci jako na stav, který silněji než kdy dříve definují vnější systémy“. Vybraní umělci: Zbyněk Baladrán, Martin Kohout, Jan Nálevka, Martina Růžičková, Matěj Smetana, Tomáš Svoboda a další. Slovenská kolekcia s názvom Hypertenzia v koncepcii Antona Čierneho (SK) s výberom diel od autorov Andrása Cséfalvaya, Jakuba Gavaliera, Kataríny Karafovej, Zoltána Nagya, Erika Sikoru, Martina Špireca komponuje nesúrodú zmes, kedy sa diela líšia tematickým zameraním, ich reč je odlišná, majú však spoločného menovateľa – hľadanie alternatív k „vlastnému väzeniu“, ktoré môžeme čítať ako odkazy k diagnózam civilizačného vývoja.

Anton Čierny