Výber Homo Félix

Animovaný film je špecifické vyjadrovacie médium. Namiesto fotografického záznamu reálnych dejov používajú animátori pri budovaní svojich svetov rozličné výtvarné podklady a uvádzajú ich do pohybu animačnými nástrojmi. Oživené deje často evokujú svet vo vnútri človeka, jeho mentálnu, psychickú alebo emočnú štruktúru. A samozrejme pamäť. Blok animovaných filmov o pamäti sme pripravili v spolupráci s odborným časopisom Homo Felix, ktorého šéfredaktorka Ivana Laučíková ju aj lektorsky uvedie.

Frank Film (Frank Mouris, 1973)
Experimentálne zobrazenie vlastnej pamäte. Obrazovú koláž nespočetných fragmentov reality dopĺňajú dve prekrývajúce sa línie vnútorného monológu, rekapitulujúceho vlastný život. 

The Hat (Michèle Cournoyer, 2000)
Pamäť má len jednu líniu, a to natoľko bolestnú, že svojou silou pretláča traumatický zážitok z minulosti do prítomného diania.

Rusalka (Alexander Petrov, 1997)
Starec svoje spomienky na dávne udalosti už pochoval. V starobe sa však jeho dávna zrada navracia v podobe démonickej postavy, stelesňujúcej nespracovaný hriech, a zaútočí na jeho potomstvo.

Fast Film (Virgil Widrich, 2003)
Zlý chlapec ukradne dievča tomu dobrému a ten potom spraví všetko, aby ju zachránil. Widrich rekonštruuje túto jednoduchú niť, osádza ju do animovanej podoby a obsadzuje do nej desiatky hrdinov a scén, ktoré si kinematografia pamätá.

Morir Amor (Gil Alkabetz, 2004)
Spomienka môže byť v animovanom filme fixovaná aj komicky, nelogicky a nereálne. Pamäťovým médiom sa stali dva papagáje, do ktorých sa realita zapísala v podobe počutých zvukov.

Štvrtok / 11.8. - 17:00 - Art Café