Animované hranice

Výber Homo Felix

/komentovaná projekcia/

Hranice v animovanom filme, to znie ako oxymoron. Animácia predsa nepozná obmedzenia, realitou sa v nej stáva všetko, čo dokážeme vymyslieť, vysniť, vyfabulovať. História však potvrdzuje, že autori animovaných filmov dokážu o hraniciach rozprávať nanajvýš pôsobivo. Možno práve preto, že majú na to najslobodnejšie nástroje.

1. V kocke (Michal Struss, 1999, Slovensko, 6 min.)
Postava uväznená vo vnútri holej kocky vidí nad sebou svetlo, prísľub vyslobodenia. Keď sa pokúsi ho dosiahnuť, kocka ožíva, hranice hrdinovej reality sa ohýbajú, rozpínajú, stláčajú, avšak dokáže ich prekročiť, dostať sa z nich von?

2. Neighbours (Norman McLaren, 1952, Kanada, 8 min.)
Po skončení 2. svetovej vojny v umení dlho rezonujú vojnové dozvuky. Aj experimentátor McLaren hľadá v Oscarovej pixilácii Susedia pôvod vražednej nenávisti. Čo spôsobí, že mierumilovní susedia postavia medzi sebou plot a postavia sa na opačné strany barikády?

3. Allegro Non Troppo - časť Jean Sibelius: Valzer Triste (Bruno Bozzetto, 1976, Taliansko, 6 min.)
Kocúr prichádza do ruín obytného domu. V pozostatkoch miestností ožívajú výjavy z rodinného života, chlad zbúraniska v mysli mačky zapĺňa zašlé teplo a láska. Najstrašnejšou (lebo neprekonateľnou) hranicou je tá medzi prítomným a minulým, tým čo je nenávratne stratené.¹

4. Afterlife (Ishu Patel, 1978, Kanada, 7 min.)
Indický tvorca Ishu Patel nahliada na smrť optikou transkultúrnych mýtov o posmrtnom živote. Prekročením magickej hranice smrti nič nekončí, práve naopak, začína fascinujúca cesta.

5. A Man With Beautiful Eyes (Jonatan Hodgson, 2000, Veľká Británia, 6 min.)
Film inšpirovaný básňou Charlesa Bukowského. Dospievajúci chlapci z usporiadaných rodín objavia spustnutý dom a v ňom alkoholika. Na rozdiel od ich neurotických rodičov je slobodný. Hranica medzi zodpovednosťou a konformnosťou, aj hranica medzi detskou nevedomosťou a dospelým bolestným vedením je krehká.

6. Hotel E (Priit Pärn, 1992, Estónsko, 28 min.)
Estónec Priit Pärn mal po páde komunizmu možnosť veľa cestovať do Západnej Európy. Hoci doslovná hranica medzi socialistickým blokom a kapitalistickou Európou sa zotrela, život na oboch stranách bol stále diametrálne odlišný. Priepastný rozdiel životných štýlov zachytil v Hoteli E, znepokojivom podobenstve o dvoch skazených systémoch.²

7. City Paradise (Gaelle Denis, 2005, Veľká Británia, 6 min.)
Mladá Japonka prichádza do Londýna. Kozmopolitná metropola je spočiatku neprístupná, dievča je izolované jazykovou bariérou. Potom sa však napojí na "londýnsky spodný prúd"...

8. Jumping (Osamu Tezuka, 1984, Japonsko, 6 min.)
Kamera v očiach neznámej bytosti sa odráža od zeme... a preskakuje cez celý svet. Neexistujú hranice záhrad, miest, štátov ani kontinentov. Čo o ľuďoch zistí ten, čo sa úplne bez zábran pohybuje Zemeguľou?³

---

¹ Brunovi Bozzettovi je venovaný profilový článok v časopise Homo Felix č. 1/2012 na str. 34 - 38. Film Allegro Non Troppo analyzuje článok Valerie Brancia v tom istom čísle na stranách 39 - 41.
² Rozhovor s Priitom Pärnom ponúka časopis Homo Felix č. 1/2011 na str. 28 - 33.
³ Tvorbe Osamu Tezuku sa venuje text v časopise Homo Felix č. 1/2011 na str. 70 - 72.
 

 Dramaturgia a text: Ivana Laučíková