Archív

Noc_2009 / Zrkadlo_2008 / Obrazy Akcie_2007 / Hore a dolu_2006 / Premeny tela_2005 / Revolúcie?_2004 / Neviditeľné mestá_2003 / Štvrtý rozmer_2002 / Štyri svety_2001 / Kult 13_2000 / Letný filmový seminár 4 živly_1999

Hore a Dolu_2006

8. ročník Letný filmový seminár 4 živly Banská Štiavnica
10. — 13. august 2006

„V neumeleckom svete, vo svete objektu, oznámenie: ‘Zem je Dolu a obloha Hore’ (ak ide o zážitok pozorovateľa na zemi a nie letca) je triviálne a nijakú informáciu neobsahuje, pretože nemá neabsurdnú alternatívu. No v Čuchrajovom filme Čisté nebo je scéna, v ktorej fašistický tank prenasleduje zadychčaného, z posledných síl bežiaceho Aljošu. V istom momente sa obraz na plátne obracia: záber sa prevrátil a tank sa plazí po Hornom okraji plátna tak, že visí vežou nad oblohou, ktorá sa dostala Dolu. Keď sa záber vracia do normálnej polohy, obloha je Hore a zem Dolu, toto oznámenie sa už vonkoncom nezdá triviálne (divák si uľahčene vydýchne): vieme teraz, že normálna poloha oblohy a zeme nie je automatickým odrazom fotografovaného objektu, ale je výsledkom slobodného výberu umelca. Vlastne práve toto oznámenie, že obloha je Hore a zem Dolu, ktoré v neumeleckom kontexte neznamená nič, tu prináša neobyčajne dôležitú informáciu: hrdina sa zachránil.“

J. M. Lotman: Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky, Bratislava 1984

A ďalej: Vertikála – horizontála. Paradigma – syntagma. Sakrálne – profánne. Bohatstvo – chudoba. Putovanie vtákov – Mikrokozmos. Lietadlá – ponorky. Východ slnka, západ slnka. Garda zostupujúca dole po odeských schodoch.

Hore a dolu ako teoretické, štruktúrne, priestorové, morálne, sociálne vymedzenie. Neustále sa opakujúce formálne štruktúry, večné témy kinematografie.

Hore a dolu ako binárna opozícia, ako stabilný, univerzálny koncept kinematografie a zároveň ako jeden z možných nástrojov jej analýzy.

Martin Ciel

hore a dolu / program / organizátori / tlačová správa / bshot / fotky