4 živly - filmový seminár

Piatok
24. 02. 2017
Kino Akademik
19:30

Iné vízie SK - odovzdanie cien a pásmo filmov

Vytvoriť priestor pre pravidelnú prezentáciu aktuálnej produkcie pohyblivých obrazov sa na Slovensku zatiaľ nedarí. O jej prieskum a zhodnotenie diel v súťaži sa pokúsil prvý a posledný ročník Medzinárodného festivalu experimentálnych filmov a digitálneho umenia v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v roku 2012. Napriek nedostatku podpory (preferencie) tohto typu tvorby i zvedavého diváctva, rôzne kontinuity tvorby sú nádejné – minimálne troch autorov v tomto výbere (Cséfalvay, Nadzam, Mazúr) si pamätám už z bratislavského festivalu. Skepsu, nielen u mňa, tak pravidelne strieda zvedavosť a náhodné povzbudivé objavy.

Prvá súťažná zostava „slovenských“ iných vízií predstavuje nástup skromnejší, možno prezieravejší („menej je viac“). V prvom pláne by mohol výsledný výber piatich prác fungovať ako úvodný call for moving image najmä pre nových/budúcich autorov – mnohí slovenskí autori študovali, študujú alebo pôsobia v Čechách, nacionálne rozlišovanie sa tým problematizuje, no identifikovanie slovenskej linky môže slúžiť predovšetkým na priame povzbudenie rôznych tvorivých centier v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici či Košiciach.

Pri komponovaní tohto pásma som sa aj v tejto súvislosti zameriaval na rôznorodosť použitých žánrových a formálnych postupov – od lekcie ako „subjektívneho prednáškového formátu“, cez found footage koláž po sci-fi video operu. Súbor tvoria práce, ktoré charakterizuje napríklad poetickosť a meditatívnosť výpovede, návrat k fotogénii, rytmické prelínanie obrazu/verša, hľadanie obrazopísma, prípadne inscenovanosť a dôraz na silu príbehov. Vyzdvihnem tu aj jednotlivé pozitívne autorské „zaťaženia vzdelaním“, inšpirácie diel v rozpätí od lyrozofa Jeana Epsteina, cez filozofa Gillesa Lipovetskeho, po tvorbu nášho ufonauta a Atlanťana Júliusa Kollera. Spolu s tým sa mi vyjavovala aj uhrančivosť subjektivity v jednotlivých „vizionárskych“ reprezentáciách krajín ľudskej tváre, mysle, pamäti, (ne)vedomia. Intenzitu vnútorného prežívania (druhej identity), drive (seba)poznania tu odkrýva imaginovanie osobnej Atlantis, inde putovanie na „poslednú“ planétu. Akú môže mať človek oporu vo svojom zmyslovom vnímaní, neustále meniacom sa presvedčení, o tom, čo skutočne dosiahol, nahliadol, poznal? Zvedavosť je nakoniec našou Achillovou pätou. Miesto večného poznania získava nové označenie: peklo. „Pokiaľ ide o šťastie, neexistuje pokrok.“ (Lipovetsky)

Martin Kaňuch

Odovzdanie cien a projekcia pásma filmov vo finále Iných vízií SK prebehne v piatok 24. feburára o 19:30 v Kine Akademik za účasti tvorcov, o deň neskôr - v sobotu 25. februára o 16:00 - čaká diela uvedenie v galérii Schemnitz, na vernisáž ste srdečne pozvaní! 

FILMY A FINALISTI INÝCH VÍZIÍ SK:

Lekcia
Dĺžka: 5´ 10´´
Video tvoria tri obrazové časti – tri princípy skladania obrazu. Prvá časť sleduje izbový kvet 24 hodín z 24 uhlov. Druhá časť kóduje písmená českej abecedy. Tretia časť videa postupne odkrýva výrez Moravy, vlievajúcej sa do Dunaja. Rytmus strihu je odvodený od rytmu vo verši, striedania dlhých a krátkych slabík. Tri obrazové fragmenty prepájajú textové nápovede, ktoré referujú o znakových systémoch, subjektívnom používaní jazyka a literatúry. 

Ivana Hrončeková
Absolventka konceptuálne a kontextovo orientovaného ateliéru environmentu FaVU VUT v Brně, aktuálne doktorandka FaVU. Programovo sa zaujíma o literatúru, lingvistiku a ich prepojenie so štruktúrou pohyblivého obrazu. Dramaturgička PechaKucha Night Bratislava. V Brne pracuje ako kurátorka Galerie Art, ktorá sa aj vďaka svojej polohe v rovnomennom kine zameriava na prezentáciu pohyblivého obrazu.

Hroncekova


Atlantída – iná a neznáma krajina

Dĺžka: 8´ 56´´
Ja autoportrét. Tušenie druhej identity. Čo sa za tým skrýva? Atlantída je tu víziou vlastného sveta a vnútornej integrity osobnosti. Status mysle, vnútornej harmónie, „neskorumpovateľného životného idealizmu“. Stávanie sa ufonautom. Kollerova idealistická koncepcia Atlanťana v každej ľudskej bytosti.

Martin Zlievsky
Narodil sa v Krupine. Absolvoval štúdium Konzervátorských a reštauratorských prác na SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. Následne pokračoval v štúdiu na Fakulte výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Patrika Ševčíka. V rokoch 2014 - 2015 študoval v rámci program Erazmus+ na Univerzite Tomáše Bati v ateliéri Animovanej tvroby a 3D dizajnu. 


Close-up

Dĺžka: 3´ 27´´
O tvári. Je to systém biela stena – čierna diera. Jej beloba je rámcom, miesto projekcie, čierna diera implikuje voľný pád. Temnota je kozmom tváre: jej hĺbkou, začiatkom, matériou. 

Gregor Nadzam
Gregor Nadzam sa narodil v Bratislave. Študuje na Akadémia umení v Banskej Bystrici na Fakulta výtvarných umení na katedre IDM v Ateliéri Fotomédia pod vedením Prof. Miloty Havránkovej. Venuje sa prevažne videoartu, fotografií a autorskému filmu.


New Horizons II

András Cséfalvay
Dĺžka: 22'30"
Ďalšia výprava ufonauta Cséfalvaya k obľúbenej „odvrhnutej“ planéte (Getting Pluto, 2011) predstavuje sci-fi príbeh zameraný na tému nekonečného vedecko-technologického pokroku. Rozprávanie o hraniciach slnečnej sústavy a ľudského poznania, o objektivite a ničote. Video vzniklo potom, ako sonda New Horizons v júli 2015 prvýkrát nasnímala povrch Pluta. 

András Czéfalvay
András Cséfalvay (1986) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Študoval na katedre maľby a iných médií u Daniela Fischera, a obhájil svoju dizertačnú prácu "O realite a užitočnosti fiktívnych svetov" v atelieri Anny Daučíkovej . V roku 2009 získal cenu Cenu Oskára Čepana. Poslednú dobu sa venuje hudbe (komorné opery), historii a filozofii vedy, a hladá miesto 3D animácii v súčasnom výtvarnom umení.


The File: Paradoxically Happiness

Dĺžka: 5´ 36´´
„Zmizli všetky rozpory medzi hedonizmom a ľahostajnosťou, individualizmom a altruizmom, idealizmom a záľubou v spektákli, konzumnosťou a štedrosťou. Dnešok tieto odveké hranice zmazal pre väčšie blaho sentimentálne mediálneho hyperkonzumenta, ktorý je mobilizovaný epizodicky a na diaľku.“ G. Lipovetsky, Paradoxné šťastie (2007)

Milan Mazúr
Milan Mazúr je vizuálny umelec. Narodil sa v Žiline. Študoval bakalárske štúdium na Akadémí umení v Banskej Bystrici ateliér intermédianej tvorby u Mira Nicza. Magisterské štúdium absolvoval na Umprum v Prahe u Jiřího Davida a Milana Saláka. Momentálne žije a pracuje v Prahe. www.milanmazur.com 

 
 
POROTA INÝCH VÍZIÍ SK: 
 

Svätopluk Mikyta
Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ateliér voľnej grafiky (1992-1999). Od roku 2004 tu pôsobil ako odborný asistent na Katedre vizuálnej komunikácie, od roku 2008 v Kabinete kresby.  Absolvoval niekoľko tvorivých umeleckých pobytov: Staatliche Akademie der Bildenden Künste Stuttgart (1992 -1996), DAAD štipendium na HDK Berlin (2001 -2002), PROGR – Artist in residence program v Berne (2004), International Studio & Curatorial Program – ISCP, New York (2009). Je držiteľom Ceny Oskára Čepana za rok 2008 a undergroundovej ceny Tatranský tiger (2008). V roku 2011 získal stredoeurópske ocenenie Strabag Art Award. V roku 2008 založil umelecké centrum Banská St a nica Contemporary v Banskej Štiavnici, ktoré funguje ako rezidenčná platforma podporujúca vznik nových diel vydávanie artbookov produkciu edícií. Od roku 2012 vedie Ateliér kresby a grafiky na FaVU v Brne. Žije v Iliji. www.mikyta.com



Martin Mazanec
Nezávislý kurátor a hlavný dramaturg kultúrnej platformy pre súčasné umenie a filmovú animáciu PAF. Sústredí sa na kurátorskú a edičnú činnosť v oblasti prezentácie a distribúcie pohyblivého obrazu. (Galerie Jelení, Galerie mladých, Brno; Pioneer Works, New York; Viper Praha atď.). Pripravil k vydaniu niekoľko autorských katalógov alebo zborníkov Edície PAF (Dominik Gajarský, Carausius morosus, 2016; Michal Pěchouček, Studio, 2013; Křehké kino, 2012 atď.) V rokoch 2016/2017 pôsobí spoločne s Janom Šrámkom ako vedúci Ateliéru video na brnenskej FaVU. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Palackého v Olomouci, odbor Sociológia (1999-2004) a Filmová veda (1999-2006). V roku 2012 dokončil postgraduálne štúdium na pražskej FAMU dizertačnou prácou Kino. Rekonštrukcia filmového priestoru. www.pifpaf.cz



Martin Kollár
Narodil sa v Žiline, študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Filmovú a televíznu fakultu, ateliér kameramanskej tvorby. Od ukončenia štúdia pracuje ako nezávislý fotograf, kameraman a režisér. Kollár pracoval na dlhodobých fotografických projektoch. Získal viacero grantov ako aj ocenení ako napr.  Prix Elysee či Oskar Barnack Award a Backlight Award. Jeho práce boli vystavované v Brooklyn Museum, Slovenskej Národnej Galériimartin-Gropius-Bau, Tel Aviv Museum of Art a Maison Europeen de la Photography Paris. Vydal 5 fotografických kníh, Nothing Special (Actes sud 2008), Cahier (Diasphane 2011), Field Trip (Mack 2013), Catalogue (Slovenská Národná galéria 2015), a Provisional arrangement (Musee Elysee/Mack 2016). Ako kameraman spolupracoval na filmoch Koza (2015), Zamatoví teroristi (2013) Ako sa varia dejiny (2009), 66 sezón (2003) a ďalšie. Ako režisér debutoval krátkym autobiografickým portrétom, AUTOPORTRÉT (2012). Jeho dlhometrážnym debutom je film 5 Október (2016). www.martinkollar.com