Do Bulharska som cestoval v čase najväčšieho výpadku online systémov, aký svet vo svojej histórii zažil. Pozerajúc, ako mi pracovník aerolinky ručne vypisuje batožinový tiket, a prechádzajúc cez turniket, na ktorom jeho kolegyňa v zozname mien hľadá to moje, aby ho mohla perom preškrtnúť, kládol som si v duchu otázku, či môže tento zážitok na mojej ceste ešte čosi tromfnúť. Iste, čakal ma workshop storytellingu zážitkových foriem, ale preskočenie latky nastavenej úvodným zážitkom som si predstavoval len ťažko.

A predsa! Summer Scriptwriting Base je unikátne podujatie, ktorému sa to zas a znova podarilo. Píšem „zas a znova“, lebo som ho navštívil už trikrát, a vždy som si odniesol zážitok radikálne odlišný od toho predchádzajúceho. Séria workshopov a prednášok, ktorá štartuje v majestátnej Sofii, aby sa potom presunula na bulharský vidiek – v tomto ročníku do historickej dedinky Dolen v pohorí Rodopy – je orientovaná na rôzne formy rozprávania príbehov. Pre mňa ako filmového scenáristu sú prirodzene inšpiratívne tie, ktoré sa venujú uzatvoreným storytellingovým formám, pevným štruktúram a prípadnej hre s konvenciou. V posledných rokoch som sa však začal viac zaujímať o otvorenejšie a interaktívnejšie príbehové formy a formáty, a práve v tejto oblasti mi ostatný ročník Summer Scriptwriting Base odpálil dekel.

Čarovné zvykne byť už úvodné oťukávanie sa účastníkov, počas ktorého človek zistí, akou pestrou zmesou osôb bude nasledujúci týždeň obklopený. Americká herečka, maltský dramatik, lotyšská koučka, írsky videoherný vývojár, bulharská učiteľka či hneď niekoľko filmárov... Zloženie účastníckej základne býva namiešané tak umne, že by bol zázrak, ak by človek po skončení odchádzal bez otrasenej perspektívy – v tom najlepšom slova zmysle! Účastníci a účastníčky pracujú počas workshopov individuálne aj v skupinách, spolupracujú aj si poskytujú spätné väzby, a práve vďaka ich rozdielnemu pôvodu a pôsobeniu neúmerne rastie vzdelávacia hodnota podujatia. Jej jadrom však zostávajú intenzívne vstupy lektorov a lektoriek zo „storytellingovej praxe“.

Videli ste triler Hra, v ktorom nechal David Fincher nič netušiaceho Michaela Douglasa pobehovať temným mestom, aby si zachraňoval kariéru, postavenie i holý život? A aby nakoniec zistil (spoiler alert!), že boli všetky udalosti posledných hodín len rafinovanou hrou, ktorou ho na narodeniny chcel potešiť jeho brat Sean Penn? Tvorbou podobných hier sa živí aj Ayden Leroux, ktorá vedie Odyssey Works, spoločnosť vytvárajúcu zážitky na mieru pre jednotlivcov, v angličtine krásne definované ako „experiences for an audience of one“. Samozrejme, nie v podobe takej extrémnej, akú nám vo svojom filme predstavil Fincher, ale Ayden spomínala aj opatrný únos jedného z „hráčov“ a úlohu, v ktorej sa mal dostať naspäť do svojho kilometre vzdialeného domova bez toho, že by tušil, kde sa nachádza.

Pre nás, účastníkov a účastníčky workshopu, mala však Ayden pripravenú o čosi jednoduchšiu úlohu. Mali sme sa navzájom rozdeliť do dvojíc, v priebehu dvoch dní sa vďaka sérii predpripravených otázok a aktivít čo najlepšie spoznať a pripraviť si navzájom vlastné zážitky na mieru. Fascinujúce bolo všetko... Nahliadnutie do procesu, akým Ayden so svojím tímom analyzuje budúcich „hráčov“ či „hráčky“, hĺbkové spoznávanie pridelenej osoby, s ktorou by človek bežne v tejto fáze zbližovania viedol nanajvýš „small talk“ o kultúrnych rozdieloch svojich domovín, ale aj následné objavovanie výsledkov našej sústredenej práce, teda zážitkov, ku ktorým sme si inštrukcie odovzdali v zapečatených sýtočervených obálkach. O zážitok, ktorý pre mňa nadizajnovala dánska divadelníčka Gritt, by som sa nerád delil verejne, ale keď ma stretnete, pokojne sa spýtajte, možno vám o ňom porozprávam.

Podobným spôsobom odzbrojujúce bolo počúvať, ako iný lektor – fínsky spisovateľ, herný dizajnér a vývojár transmediálnych projektov Mike Pohjola – rozpráva o celonárodnej pátracej hre, ktorú pred pár rokmi so svojím tímom zorganizoval vo Švedsku. Televízny seriál v nej prerástol mimo obrazovku, príbeh dopĺňal v rozhlase, novinách, na internete aj v uliciach miest, v ktorých ľudia prenasledovali dodávku s potenciálnymi únoscami zmiznutej ženy... Pogooglite si „The truth about Marika“, možno si budete, podobne ako ja, želať, aby sme mali verejnoprávne médiá podobne otvorené experimentom, ako sú tie škandinávske.

Samozrejme, hlboko v bulharských horách sme si v priebehu jedného popoludnia nemali možnosť pripraviť interaktívny naratív taký prepracovaný, aký mal na svojom konte Mike so svojím tímom. Každý z nás však večer držal v ruke vlastný koncept funkčného interaktívneho príbehu, ktorý každému prijímateľovi či prijímateľke prinesie taký typ zážitku, aké voľby bude v priebehu rozprávania konať.

Summer Scriptwriting Base 2024 tvorili okrem spomínaných dvoch workshopov aj ďalšie, venované vývoju jednoduchých spoločenských hier na mieru špecifickému priestoru (moji kamaráti a kamarátky z oblasti zážitkovej pedagogiky by ich nazvali „drobničky“, čo je rozkošný terminus technicus, áno), alebo princípom prijímania cudzích príbehov za svoje a ich prerozprávania s vlastným vkladom a zámerom. Došlo aj na rýchlokurz AI, ktorého som sa spočiatku mimoriadne obával. Mal som však za sebou „analógovú“ a zážitkovú leteckú prepravu na trase Viedeň-Sofia, ktorá ma ubezpečila, že ľudstvo vie byť stále funkčné aj s papierom a perom. Svoj strach z rozmachu ničivej umelej inteligencie som preto dokázal potlačiť na znesiteľnú mieru. V prajnom a inšpiratívnom prostredí, aké sa darí na tomto podujatí vytvárať, nie je ťažké na chvíľu odložiť svoje strachy. Ďakujem, že som mohol!

Účasť na workshope Summer Scriptwriting Base 2024 finančne podporil Audiovizuálny fond.

Text: Peter Gašparík
(dramaturg sprievodného programu 4 živlov
a lektor tohtoročného workshopu Darovať radosť
- workshop dizajnovania zážitkov na mieru)

Foto: Десислава Тодорова - Kadar Media,
Summer Scriptwriting Base